Stále expozície

Múzeum –Oravský etnografický park bol založený na  šoltýskej usadlosti Moniakovcov, ktorú dediči už v roku 1937 odovzdali v prospech štátu so zámerom výstavby múzea  s expozíciou približujúcou  ľudovú  kultúru na poľskej strane Oravy. Práce  sa začali v päťdesiatich  rokoch  20. storočia a rok 1955 sa považuje za dátum vzniku múzea, ktoré bolo sprístupnené návštevníkom. Usadlosť Moniakovcov je dodnes  najvzácnejšou pamiatkou - „srdcom” skanzenu. V súčasnosti celá expozícia sa skladá z 34 výstav,  reprezentujúcich život rôznych spoločenských vrstiev  na prelome 17. až 20. storočia  a  roľnícke remeselnícke dielne: olejáreň, valchu, mlynopílu, pílu a kováčsku vyhňu.

Stála expozícia v Oravskom etnografickom parku v Hornej Zubrici  počíta 60 objektov (stav na konci roka 2017) vrátane stavieb tzv. malej architektúry, ktoré v obklopení krasnej prírody tvoria dvojdielnu  priestorovú  sústavu. Múzeum sa rozprestiera na 12 ha ploche. Prvá, staršia časť okolo dvora, má parkovú podobu, a rozmiestnenie novšiej  nadväzuje  na typickú oravskú dedinu, tzv. dispergovaný reťazec.

  1. LAMUS - objekt z 18. storočia s podlažím a ochodzou.
  2. ČIERNA KRČMA –  z 18.storočia pochádza z Podwilka. Aktuálne: vstupenky, pamiatky, malá gastronómia.
  3. CHALUPA ALOJZA  DZIUBEKA  z  JABLONKY –  19. storočie, budova s „wyžkou”(sýpka na poschodí) s expozíciou  oravskej svadobnej izby.
  4. VČELÍN - súbor  klátových  úľov,  tzv. „stojakov”.
  5. PAŚ-FILIPEKOVA  CHALUPA z Jablonky – 18/19. storočie, typický príklad oravskej architektúry patričnej bohatým gazdom, podľa ľudovej povesti bol v minulosti prevezený z Hornej Zubrice do Jablonky ako veno pre nevestu. V interiéri sa nachádza expozícia  tkáčstva.
  6. DVOR  MONIAKOVCOV zachovalý „in situ” spolu s maštalou, ovčincom, chlievom a pivnicou je srdcom skanzenu. Najstaršia časť dvora pochádza zo 17. storočia, mladšia z 18. storočia. Rodina Moniakovcov zastávala šoltýsku funkciu  počnúc lokáciou dediny až do polovice 19. storočia. V roku 1674 na základe cisárskeho dekrétu dostala šľachtický titul.
  7. OLEJÁREŇ – dve miestnosti,  v jednej sú prístroje  na vytvorenie ľanovej múčky a  v druhej sa  nachádza „wybijac” – klínovo-tartanový  prístroj  na  lisovanie oleja.
  8. DZIURCZAKOVA  CHALUPA  - ok. 19. storočia  prenesená z Dolnej Zubrice, prezentuje novší typ oravského stavebníctva.
  9. OMYLAKOVA  CHALUPA – druhá polovica 19. storočia, aktuálne v interiéri sa nachádza expozícia o Petrovi Borovom (Piotr Borowy) – „Apoštolovi  Oravy”.
  10. FARA – objekt pochádza z tridsiatich rokov 20. storočia, bol  prevezený z Podwilka. V  budove sa nachádza Administratíva Skanzenu.
  11. WONTORCZYKOVE  GAZDOVSTVO  v podobe písmena „L”. Patrí k nej chalupa z 19. storočia prenesená z Malej Lipnice ako aj Solawové hospodárske budovy zo štyridsiatich rokov 20. storočia prevezené z Dolnej Zubrice. V interiéri sa nachádza expozícia krajčírstva.
  12. BAČOVKY – pastiersky saláš s expozíciou pastierstva.
  13. CHALUPA  ANNY PAWLAKOVEJ z Pekelnika, druhá polovica 19. storočia, v interiéri expozícia  stolárstva a rezbárstva.
  14. ŚWIETLAKOVA  CHALUPA z Hornej Zubrice  zo štyridsiatich rokov 20. storočia, súčasne sa tu nachádza miestnosť, kde sa uskutočňujú vzdelávacie aktivity.
  15. CHALUPA  JOANNY MONIAKOVEJ z Hornej Zubrice pochádza z prvej polovice 20. storočia, aktuálne sa tu organizujú vzdelávacie aktivity.
  16. MIRAJOVA  CHALUPA z Jablonky – jeden objekt, čiastočne krytý slamou, tzv. kicokami, vnútri zariadenie z druhej polovice 20. storočia.
  17. CZARNIAKOVE  GAZDOVSTVO  z Hornej Zubrice z roku 1930 prezentuje  druh  čiastočne uzavretej budovy. V súčasnosti sa tu uskutočňujú vzdelávacie aktivity.
  18. BUDOVA ŠKOLY z Veľkej Lipnice z druhej polovice 19. storočia s jednou triedou, kanceláriou a obytnou izbou.
  19. ZONZELOVE  GAZDOVSTVO  z Podwilka, 19/20. storočie, v interiéri expozícia obuvníctva a zariadenie z polovice 20. storočia.
  20. MISIŃCOVE GAZDOVSTVO- zachovalá in situ chalupa (19/20. storočie spolu so studňou, pivnicou, stodolou a kováčskou vyhňou). V roku 1938  prišiel sem na návštevu mladý Karol Wojtyła, ktorý pracoval pri výstavbe cesty na Krowiarki a práve jemu bola venovaná expozícia.
  21. AMFITEÁTER.
  22. KOSTOL PANNY MÁRIE SNEŽNEJ – postavený v prvej polovici 17. storočia pôvodne plnil funkciu dvornej kaplnky, ktorá následne bola rozšírená. V interiéri okrem neskorobarokových oltárov si všimneme chór vyzdobený basreliéfom ľudového umelca Józefa Wrony.
  23. CHALUPA FRANCISZKA KOTA z Hornej Zubrice z roku 1869 – klasický príklad oravského stavebníctva so zariadením zachytávajúcim život priemerne majetnej rodiny v druhej polovici 19. storočia.
  24. VALCHA z Łopusznej z 19. storočia, roľnícka dielňa, kde sa valchovala látka na súkno – pisť.
  25. PÍLA z ŁOPUSZNEJ z prvej polovice 19. storočia s tzv. walaskou – podvozkovým kolesom pohaňajúcim mechanizmu s jednou pílou.
  26. KOVÁČSKA VYHŇA – 19. storočie z Hornej Zubrice s celým zariadením.
  27. MLYNOPÍLA – 19. storočie, kópia sústavy roľníckeho priemyslu z Chyžného s originálne zachovalým zariadením vodného mlyna a píly.
  28. BIELA KRČMA – objekt prenesený z Podwilka, v súčasnosti určený pre edukačné programy a dočasné výstavy.
  29. GAZDOVSTVO  CHUDOBNÝCH – ok. 19. storočia, prenesené z Podszkla, prezentuje živobytie  najchudobnejších gazdov.
  30. ZVONICA – pomenovaná „loretánskou”, prevezená z osady Zimna Dziura.